Tretia kapitola - Spev

14. dubna 2009 v 17:10 | Casion |  Harry Potter a Strážkyňa elementov
Tak toto je tretia kapitola... W nej sa začne blízkať na horšie časy...



,,No tak Casion vstávaj." Počula som Alicin hlas. ,,Veď už vstávam." Povedala som a posadila som sa na posteli. Susan už bola preč. ,,Dobre ránko." Pozdravila ma Amber. ,,Dobre aj vám a kde je Med?" spýtala som sa a vyberala som si uniformu.


,,Tu som." Povedala Med ktorá práve vyšla z kúpelne. ,,A mala by si švihnúť lebo nestihneme raňajky." Povedala Med. ,,A za koľko začína vyučko?" spýtala som sa cestou do kúpelne. ,,Za dvadsať minút." Povedala nervózne Alica. ,,Čože za dvadsať minút? To ste ma nemohli zobudiť skôr?" spýtala som sa a za päť minút som bola pripravená na odchod. ,,Tak poďme." Povedala Amber a vydali sme sa na raňajky. V sieni bolo ešte dosť ľudí.


,,Vidíš stíhame." Povedala som s úsmevom. Sadli sme si a začali sme raňajkovať. ,,Niečo mi tu chýba." Povedala som. ,,Vážne a čo? Veď tu je všetko:" povedala zvedavo Alica. ,,Nejde o jedlo ale o niečo iné." Povedala som a vytiahla som prútik. Zložito som s ním švihla a začala hrať hudba. Nie moc nahlas, ale ani moc potichu.


,,Toto mi tu chýbalo." Povedala som úsmevom a pustila som sa do raňajok. Popri tom som kývala hlavou do rytmu a pohmkávala som si pieseň. ,,Super Casion." Pochválila ma Med. Už sme doraňajkovala. Teda ja a Med. Alica s Amber ešte nie. Ja som si potichu spievala. ,,Casion zaspievaj." Povedala Med. ,,Nie čo ti preskočilo?" spýtala som sa. Nanešťastie to počuli Peter, Martin a Tomáš sediaci vedľa nás. ,,No tak Casion zaspievaj." Začali ma presviedčať a postupne sa k ním pridávali ďalší. ,,No tak dobre, ale iba jeden song. A upozorňujem ja neviem spievať." Povedala som.


,,Nevadí aspoň sa zasmejeme." Povedal niekto a ja som vedela, že to bola Susan. Nastavila som si moju obľúbenú pesničku Lady Gaga - Just Dance a spustila som. Všetci na mňa vyvaľovali oči.


Niektorí študenti z iných fakúlt podišli bližšie, aby lepšie počuli. Niekto dokonca zosilnil môj hlas takže to bolo počuť po celom hrade. Okamžite k nám dobehli profesori, ale nevedeli zrušiť to kúzlo. A tak som spievala ďalej. Všimla som si Pottera. Išli ho poraziť a mňa tešilo že ho to štve. Tak som ešte pridala. Bolo to šialené.


Pieseň sa skončila. Všetci mi zatlieskali a ja som sa akože poklonila. Hudba ďalej hrala, ale už tichšie. ,,Slečna Angelová..." začal Potter, ale ja som sa otočila a rýchlim krokom som vyšla zo siene. Popri tom som sa robila, že nepočujem ako na mňa volá. Baby sa ponáhľali za mnou. Keď ma dobehli spoločne sme sa vybrali na prvú hodinu. Sadli sme si do poslednej lavice.


,,Casion to bolo super!" vyhlásila Alica. ,Ale cez hodinu to vypneš nie?" spýtala sa zvedavo Amber. Práve zazvonilo. Ja som švihla prútikom a predo mnou sa vo vzduchu objavilo rádio. Jemne som naň klepla. V tom vošiel do učebne vošiel Slugy. Všetci chrabromilčania sa na mňa otočili a potichu mi hovorili nech vypnem tú hudbu.


Ja som sa na nich len usmiala a čakala som čo Slugy povie. Dal nám robiť elixír a sadol si za katedru. Nikomu nešlo do hlavy prečo Slugymu tá hudba nevadí, ale neriešili to.


,,Konečne máme pokoj." Vzdychla som si na obede. ,,Ešte nie." Povedal niekto za mojím chrbtom. Otočila som sa a uvidela som Martin. ,,Ahojte chalani." Pozdravila som ich. Prisadli si k nám. ,,Martin ako to myslíš, že ešte nemáme pokoj. Veď vyučko nadnes skončilo." Opýtala som sa Martina. ,,Ale neskončilo." Povedal namrzene. Spýtavo som sa pozrela na Petra s Tomášom.


,,Ešte máme lietanie." Povedal mi Tomáš. ,


,,Ja viem. Ale veď to je sranda a nie nudná hodina nie?" spýtala som sa. ,,No hej, ale Martin nerád lieta." Vysvetlil mi Peter. ,,Aha takže tu je prútik zakopaný." Usmiala som sa a pustila som sa do obeda. Poobede sme sa odobrali na metlobalové ihrisko.


,,Dnes budeme hrať metlobal." Povedala Hoochová keď prišla. ,,Tak sa rozdeľte na štyri družstvá a urobíme si malý turnaj." Ja, Peter, Tomáš, Med, Amber, Alicou a nejaký chrabromilčn menom Lukas sme tvorili jedno družstvo. Lietanie sme mali so slizolinom. Teraz bolo posledné kolo. Jedno družstvo chrabromil druhé slizolin. Peter bol strážca a Tomáš s Med odrážači. Amber s Alicou a Lukasom boli triafači a ja som bola stíhač. Hoochová vypustila zlatú strelu. Hra sa začala.


Amber sa zmocnila prehadzovačky a prihrala Alici a tá Lukasovi ktorý skóroval. Po dvadsiatich minútach sme viedli 50-0.


Zrazu som zbadal zlatá strelu ako letí smerom nadol. Okamžite som sa za ňou pustila. Aj slizolinský stíhač za ňou letel, ale bol ďaleko za mnou. Použila som voronského fintu a chytila som zlatú strelu. Naše družstvo vyhralo 200-0. Bolo to super.


Potom sme sa pobrali k jazeru. Tam sme sa všetci spoločne učili. Ja s babami sme potom ešte zašli do knižnice. Chalani sa odobrali nevedno kam. Večer sme sa pobrali na večeru. Cestou sme stretli chalanov.


,,Ahojte!" pozdravili sme ich. ,,Kde ste boli?" spýtala som sa. ,,To by si chcela vedieť čo?" odpovedal mi Martin. ,,No ja len tak. McGonagalku by zaujímalo, že sa večer o jedenástej len tak prechádzate po chodbách. A tiež by ju asi zaujímalo, že to vy ste za tými útokmi na slizolinčanov." Povedala som s diabolským úsmevom na tvári.


,,Čo?" spýtali sa a pri tom mali na tvári prestrašený výraz. Mohla by som im poriadne zavariť.


,Ako... veď nemôžeš vedieť, že sme to boli my a..." snažil sa niečo zo seba vysypať Martin. ,,Ako si na to prišla?" opýtal sa Peter. Martin sa z toho ešte nespamätal a Tomáš bol redšej ticho.


,,Mali by ste si zatvárať mysle." Povedala som mu akoby nič a pokračovala som v ceste. Oni tam ešte stále stáli.


,,Tak idete?" otočila som sa na nich. ,,Počkať, počkať." Povedal Peter, ktorý zrejme pochopil. ,,Ty ovládaš legilimenciu?" opýtal sa prekvapene Peter. ,,No hej. Aj oklumenciu prečo? Vy ste sa to tu neučili?" opýtala som sa zasa prekvapene ja. ,,Nie. A nebyť toho, že o tom nečítam ani neviem čo to je." Vysvetlil mi Peter. ,,Vie niekto o čom tí dvaja točia?" opýtal sa zmetene Martin.



,,Tak počúvaj..." povedala Amber ...legilimencia je vlastne čítanie cudzích myšlienok. Treba na ňu prútik, alebo ak ja v tom niekto dobrý postačí mu očný kontakt. Oklumencia je obrana proti legilimenci. Je to vlastne uzavretie svojej mysle pred cudzím vniknutím." Vysvetlila Martinovy Amber. ,,Aha takže to je to ta legilimencia a oklumencia." Pochopil Martin.


,,Áno, ale Amber ti povedala len časť. Legilimencia a oklumencia majú veľa odvetví." Upresnila som. Takto sme sa bavili celou cestou do veľkej siene. Všetci sme si sadli asi tak do stredu stola.


Keďže sme boli siedmaci mali sme tie najlepšie miesta. Mali sme výhľad na celú sieň aj na profesorský stôl.


,,Ahoj ty si Casion že?" povedal nejaký chlapec počas večere. ,,Hm áno som prečo sa pýtaš?" odpovedala som mu a otočila som sa k nemu. Vyzeral na siedmaka. Mal krátke, hnedé vlasy a zeleno sivé oči. ,,Ja som Andrej Flint a som kapitánom chrabromilského metlobalového družstva." Povedal hrdo. ,,Aha a čo ja s tým?" spýtala som sa.


,,Chcel som ti ponúknuť voľné miesto v našom družstve." ,,Vážne? To by mohla byť zábava. A na akom poste by som mohla hrať?" opýtala som sa zvedavo. ,,Samozrejme, že na poste stíhača. Všimol som si ťa na hodine lietania. Máš skvelé reflexy, si rýchla. Dokonalý strážca." Vysvetlil mi. ,,No v poriadku. A kedy bývajú tréningy?" vypytovala som sa ďalej. ,,Tréningy bývajú..."


Andrej mi všetko vysvetlil a ja som sa pustila do večere.


,,Gratulujeme Casion." Povedali naraz Tomáš s Petrom. ,,Vďaka." Usmiala som sa na nich. Bola som šťastná. Metlobal som proste zbožňovala. ,,Aj my sme v chrabromilskom metlobalovom družstve." Povedali mi medzi rečou. ,,Naozaj?" opýtala som sa. ,,A na akom poste hráte?" pýtala som sa ich. ,,Obaja sme odrážači. Všakže Tomáš." Povedal mi Peter. ,,Jasné. A sme dosť dobrý." Povedal mi s úsmevom Tomáš.


,,Že dobrí." Zvolala Amber s Med. Prekvapene som na ne pozrela. ,,Ste skvelí." Povedala Amber. ,,Len vďaka vám sme vyhrali polovicu zápasov. Keby tak ešte Flinta vyhodili a dosadili by tam niekoho schopného boli by sme teraz super tým." Vyhlásila Med. ,,Nepreháňajte." Zastavili ich Peter a Tomáš. Ja som sa iba zasmiala a redšej som sa nevyjadrovala. Načo aj. Aj tak sa pravda ukáže až na ihrisku.


Môj pohľad spočinul na profesorskom stole. McGonagalka sa na mňa pozerala a tak som sa na ňu nevinne usmiala a znovu som sa otočila k stolu. Po večeri sme sa odobrali do klubovne. V klubovni sme si všetci sme hrali rachotiacu sedmu. Takmer vždy vyhrala Alica.


,,Casion." Ozval sa Martin. ,,Hm...?" spýtavo som naňho pozrela. ,,Povedz nám niečo o sebe." Povedal Martin. ,,Mám vám povedať niečo o sebe? O čo také napríklad?" odpovedala som.


,,No ja neviem. Napríklad odkiaľ si, kto sú tvoji rodičia, či máš súrodencov a tak." Povedal mi Martin. Tak toto bola presne tá téma, ktorú som nerada rozoberala. Moja minulosť. ,,No narodila som v Madride. Rodičia mi zomreli keď som mala jedenásť. Súrodencov nemám." Odpovedala som a čakala som na ich reakciu. ,,Casion je mi ľúto tvojich rodičov." Povedala Med a objala ma. ,,Prepáč nechcel som sa ťa dotknúť." Povedal ospravedlňujúco Martin. ,,Nie to je v pohode." Povedala som s úsmevom. Aspoň sme sa už o tom nebavili.


Nemienila som im hovoriť, že rodičov mi zavraždili smrťožrúti pred očami. A už vôbec som nemienila spomínať moju bláznivú sestru, ktorá zabila môjho brata. A tajomstvo mojej sily už vôbec nie. Ešte som im natoľko nedôverovala. ,,Je neskoro, asi si pôjdem ľahnúť." Povedala som a odobrala som sa do izby. ,,My ideme tiež. Tak dobrú chalani." Pozdravili sa baby a pobrali sa za mnou do izby. ,,Casion si v pohode?" opýtala sa starostlivo Alica.


,,Jasnačka pohoda." Na silu som sa usmiala a pobrala som sa do izby. Susan dnes prepustili z nemocničného krídla. Hoci sme sa už stretli nerozprávame sa spolu. Ona asi nechce a ja na to nemám dôvod.


Dni plynuli ako voda. Dni boli večinou jednotvárne. Stále som sa točila v kruhu. Raňajky, škola, obed, úlohy, knižnica, tréningy, večera, rozprávanie v klubovni a potom sa išlo spať.


Často som sa pochytila s Potterom. Ja som ho podpichovala a on mi to s radosťou odplácal. Ako napríklad včera na hodine OPČM. Sedím s Med v poslednej lavici. Opýtala sa ma či by som jej trochu nevysvetlila elixíry. V ten deň sme totiž mali mať písomku. Ja som ochotne súhlasila. Tak som jej začala vysvetľovať. ,,Chápeš?" spýtala som sa šeptom. Než mi však stihla odpovedať do reči jej skočil Potter. ,,Slečna Angelová mohli by ste mi to vysvetliť ešte raz? Nepochopil som to." Povedal s úškrnom Potter. ,,Vedela som, že ste kedysi neovládal elixíry, ale myslela som si, že ste sa to už doučili pán profesor." Všetci sa smiali pravdaže potichu.


,,Slečna Angelová strhávam chrabromilu dvadsať bodov za vyrušovanie a nevhodné poznámky." Povedal Potter nahnevane. ,,Nebojte sa pán profesor ja vám dám doučovanie z tých elixírov." Pokračovala som. Bavilo ma hnevať ho. ,,Ja vám potom dám doučovanie z lietania. Zdá sa, že ho potrebujete viacej ako ja doučovanie z elixírov." Povedal Potter posmešne. Tak teraz sa mu podarilo naštvať ma. ,,Ale ja nepotrebujem odučovanie od niekoho kto sa ani neudrží na metle!" povedala som už trochu nahnevane. A teraz sa mi podarilo pekne ho nahnevať. ,,Budem sa tváriť, že som to nepočul Angelová. Inak dostanete trest." Povedal a práve zazvonilo.









,,Keď ste nepočuli pán profesor tak vám to rada zopakujem." Uškrnula som sa.
,,Angelová...."

Skončilo sa to tak, že teraz sedím v týchto zatuchnutých, smradľavých žalároch a opravujem tretiacke práce z elixírov. Páni tí sú teda tupý. Niekto sem napísal, že veritaserum ja elixír šťastia alebo, že amortencia je hrozný smrtiaci jed. Len som neveriacky krútila hlavou. Bol to hrozný trest, ale za ten pohľad na naštvaného Pottera mi to stálo.




A takto to skončí skoro vždy. Ja ho naštvem a on mi strhne body a niekedy mi dá aj trest. Pár krát sa stalo, že on vytočil mňa. Vtedy si to večinou odniesol jeho kabinet alebo on sám. V kabinete mu urobím ,,menší" neporiadok a hodím mu tam pár hnojových bômb. Raz som ho vo Veľkej sieni ,,omylom" poliala džúsom inokedy mu skočil na hlave balónik s nezmývateľnou farbou. Ani neviem, prečo mi tak hrozne vadí. Teda neviem či mi vadí, ale on ma vie vždy tak vytočiť. Myslím, že pri ňom prídem o nervy.




Študenti si na to už zvykli. Vždy sa však dobre nasmejú, keď sa Potterovi pomstím. Horšie sú tie pohovory v riaditeľni. McGonagalka stále dookola omieľa, že to musí prestať a bla bla bla. To, že na raňajkách, obede a večeri vždy pri našej partii hrá hudba si už všetci dobre zapamätali. Niektorí si dokonca dávajú zahrať aj obľúbené piesne.



Tak a som hotová. Konečne som doopravovala poslednú prácu. ,,Som hotová." Povedala som. ,,Na niečo ste zabudli." Povedal Potter a obrátil stránku na večernom dennom prorokovi. ,,Som hotová pán profesor." Povedala som otrávane. ,,V poriadku slečna Angelová môžete ísť." Odpovedal a postavil sa. Na mňa nepozrel. Odišiel.

Rýchlo som odtiaľ odišla aj ja a zamierila som do núdzovej miestnosti na siedmom poschodí. Úlohy som už mala našťastie hotové. Trikrát som prešla po chodbe a zjavili sa mi dvere. Vošla som.



Bol tam krb v ktorom pukotal ohník a pred ním gauč. Tiež tam bol klavír. To som teraz potrebovala. Sadla som sa pred klavír a začala som hrať. Potom som začala aj spievať. Pieseň som vedela naspamäť. Bola to moja obľúbená pieseň. Aj keď tých bolo hodne. Na klavíri hrám odmalička. Tak ako na gitare. Som taká hudobne založená. Hrala som a spievala som.



Nevšimla som si, že som dobre nezatvorila dvere. Boli len prichýlené a zostala tam malá medzierka.




.....................................................................................................................................................


,,Takže sem chodí po mojich trestoch." Povedal som si v duchu a strčil som hlavu do prichýlených dverí. Šokovane som hľadel ako Casion hrá na klavíri. Pri tom spievala tým najkrajším hlasom aký som kedy počul. A tá pieseň. Bola nádherná. Smutná, nahnevaná a veselá zároveň. ,,Nevedel som, že vie hrať na klavíri. A už vôbec som netušil, že vie spievať" Pomyslel som si.


...................................................................................................................................................


Mala som pocit, že ma niekto sleduje. Prestala som hrať a rýchlo som sa otočil. Zbadala som už iba tieň postavy, ktorá stála pri dverách. ,,Och nie." Pomyslela som si. Rýchlo som vyšla na chodbu, ale nikoho som nevidela.

Zatvorila som dvere na núdzovej miestnosti a rýchlym krokom som sa pobrala do klubovne. Chalani mi ukázali zopár šikovných skratiek takže za chvíľu som už stále pred portrétom tučnej pani. Povedala som heslo a vošla som dnu. V klubovni už nikto nebol a tak som sa pobrala do izby. Zaspať sa mi podarilo takmer okamžite.



Ráno som sa zobudila čerstvá ako rybička. ,,Ahojte." Pozdravila som baby. ,,Ahoj Casion." Odzdravili my. Mala som pocit, že dnešný deň mi nemôže nikto pokaziť. Postupne sme sa vystriedali v kúpeľni a pobrali sme sa do Veľkej siene na raňajky. Vošli sme do Veľkej siene.



Bola skoro plná. Ako som vošla objavila sa v strede siene pri strope veľká akoby obrazovka. A potom to začalo.



Moja pieseň. Na obrazovke som sa zjavila ja, ako som včera hrala a spievala v núdzovej miestnosti. Všetci sa ako omráčený pozerali na tú obrazovku.



,,Nie! Kto to bol?!" nadávalo som v duchu. Nechcela som aby to niekto počul. Bola to moja výnimočná pieseň. Spievavam ju keď mi je ťažko. Spievavam ju aj na výročie smrti mojich rodičov. Rýchlo som sa poobzerala po veľkej siene. V tom som si všimla Pottera ako sa spokojne usmieva a hľadí na obrazovku. ,,Takže to bol on." Nahnevane som kráčala k profesorskému stolu rovno k Potterovi. ,,Toto mi zaplatí!" sľubovala som si v duchu.



Potter si ma všimol a ešte väčšmi sa usmial. Už som prišla úplne k nemu. Oddeľoval nás iba stôl. ,,Toto si prehnal!" povedala som nahnevane. ,,Odkedy si tykáme?" opýtal sa. Stále sa usmieval. ,,Okamžite to zruš!" prikázala som mu. ,,Nie ešte to neskončilo." Povedal s úsmevom. Zrejme sa dobre bavil. ,,Zruš to počuješ?!" už som bolo totálne vytočená.



,,Nie. Veď aj tvoji spolužiaci by to chceli počuť. Je to nádherná pieseň." Povedal a započúval sa.




,,A mimochodom nezaspievala by si ju na oslave výročia Rokfortu?" rýpal ďalej.

Tresk!!! Vrazila som Potterovi. A bol to skvelý ľavý hák. Potter to asi nečakal. Spadol zo stoličky a teraz ležal na zemi. ,,Okamžite to vypni!" povedala som nahnevane.


,,Casion prestaň!" skríkol ktosi. V tom pribehla McGonagalka ani neviem odkiaľ. Chytila ma za ruku a snažila sa ma odtiahnuť od Pottera.



,,No čo je Angelová? Si akási nabrúsená." Provokoval ma Potter. ,,Harry to by stačilo." Povedala McGonagalka prísne. ,,Casion upokoj sa. On predsa nemohol vedieť čo je to za pieseň." Snažila sa ma upokojiť McGonagalka. ,,A čo vlastne znamená? Je to pamätaná pieseň z tvojho návratu z blázninca?" opýtal sa posmešne Potter. Vytrhla som sa McGonagalke a energicky som mávla pravou rukou.



Pottera okamžite odhodilo dozadu až narazil do steny a zviezol sa na zem. Podišla som k nemu a zdvihla som mu hlavu. ,,Nie vieš ty hlupák. Táto pieseň ja spomienka na mojich rodičov a hrali ju aj na ich pohrebe." Povedala som do očí. Zvrtla som sa a vypochodovala som z veľkej siene.



Niekto za mnou kričal, ale ja som nepočúvala. Vybehla som von na školský pozemok. Zamierila som k jazeru k stromu kde sa niekedy učievame. Zahľadela som sa na hladinu jazera a začala som spievať.



Bola to tá istá pieseň čo práve dohrala vo veľkej sieni. Teraz však bola ostrejšia taká rocková. Keď som bola malá použila som jedno kúzlo. Vždy keď som spievala hrala hudba piesne čo spievam. Tak to bolo aj teraz.



Zobrala som jeden kameň a celou silou som do hodila do jazera. Keď pieseň skončila začala som spievať inú.



A potom ďalšiu a ďalšiu. Spev ma dokázal vždy upokojiť. Potom som začal spievať tú najsmutnejšiu a najnahnevanejšiu pesničku akú poznám. Zrazu sa nebo zatiahlo. Oblohou preletel blesk a začalo pršať. Hustý dážď padal na zem a ja som spievala.



,,Casion!" kričal niekto. ,,Našla som ju!" zvolal znova ten hlas. Ja som však nič nevnímala. Iba dážď a slová mojej piesne.





..............................................................................................................................................

Asi tri metre od Casion stála väčšia skupinka. Boli tam chalani a baby a zopár profesorov vrátene riaditeľky. Všetci iba nemo pozorovali mladé dievča spievajúce pred nimi. Cítili ten smútok a hnev vyžarujúci z tej piesne. Nikto nechápal prečo ja to tak. Všetci len počúvali. Pieseň doznela. Už sa iba ozvena niesla ďalej. Mladé dievča spievajúce túto pieseň kleslo na kolená a pozeralo na oblohu z ktorej jej na tvár padali kvapky dažďa.


................................................................................................................................................

Kľačala som na kolenách a pozorovala som oblohu. V tom ku me nieto pribehol. ,,Casion!" povedal známi hlas. Nevedela som ho zaradiť. ,,Si v poriadku?" opýtal sa iný nový hlas. ,,Ako si mohla len tak utiecť. Vieš si predstaviť ako dlho sme ťa hľadali..." hovoril ďalší vyčítavý hlas. V tom sa hlas zasekol. ,,Casion?" pozrela som sa smerom odkiaľ hlas prichádzal.

Vedľa mňa niekto stál a starostlivo sa ma spytoval ,,Casion počuješ ma?" Zrazu sa mi pred očami zahmlilo a ja som v bezvedomí padla na mokrú trávu.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) | Web | 18. dubna 2009 v 16:31 | Reagovat

to je fakt krásne :))... idem na ďalšiu časť :)

2 Casion Casion | Web | 27. května 2009 v 17:31 | Reagovat

[1]:  8-)  8-)  8-)

3 tajnostka22 tajnostka22 | Web | 6. října 2009 v 10:24 | Reagovat

je to suuper..idem na ďálsiu...nemala mat inak tie tresty po večeroch od McGonnagallovej??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Fancluby: