Štrnásta kapitola - Všetko ja zasa v poriadku

25. dubna 2009 v 10:57 | Casion |  Harry Potter a Strážkyňa elementov
W tejto kapitole sa wrátia weci do starých koľají... Tiež si niekto trochu zalieta... Niekomu príde potešujúci list... Ak sa chcete dozwedieť wiac musíte si prešítať celú kapitolu ...
Dúfam, že sa wám bude páčiť XD...



Pomaly som otvorila oči. Bolelo ma brucho. Chcela som sa posadiť, ale niečia ruka ma zatlačila späť do postele. Lepšie som sa prizrela osobe stojacej vedľa postele. Bola to McGonagalka. ,,Prečo som tu?" opýtala som sa. ,,Pamätala som si, ako som odpadla na astronomickej veži. Harry ma pravdepodobne priniesol sem, ale prečo ma tak strašne bolí brucho?" hovorila som v duchu sama seba. ,,Jedine, že by..." napadlo ma.


,,Vieš Casion, zrejme ti nieje moc dobre. Je to preto lebo..." začala McGonagalka, ale ja som ju prerušila ,,Lauson." Povedala som potichu. ,,Áno." Povedala McGonagalka súhlasne. Chcela som sa postaviť, ale McGonagalka mi to nedovolila. ,,Si ešte slabá. Teraz budeš oddychovať! Zostaneš v posteli aj keby som ťa tu mala pripútať rozumieš?!" povedala nahnevane. ,,Fajn." Povedala som namrzene. Ľahla som si do postele a pretočila som sa na opačnú stranu. McGonagalka odišla. Počula som, ako niekto vošiel do krídla.


,,Si v poriadku?" začula som známi hlas. Posadila som sa na posteli a otočila som sa smerom k dverám. Stál tam Harry. Ruku mal obviazanú a zavesenú v šatke. Na hlave mal nepeknú jazvu.


,,Čo sa ti stalo?" opýtala som sa. Rýchlo som vstala z postele a prešla som k nemu. ,,Mala by ležať." Povedal Harry, ale ja som už stála vedľa neho. ,,Čo sa ti stalo?" opýtala som sa znova. ,,Nehoda." Usmial sa. ,,Harry." Povedala som výhražne. ,,No náraz ma odhodil do steny. Zlomil som si ruku a poranil hlavu. Nič vážne." Povedal rýchlo.


,,Aký náraz?" spýtala som sa nechápavo. ,,No, keď ti liečili tie znaky na bruchu." Povedal a pozeral všade inde len nie na mňa. ,,Oh nie. Mrzí ma to." Povedala som. ,,Ukáž vyliečim ti to." Povedala som. Ruka mi zažiarila na zlato, ale hneď zhasla. Zapotácala som sa. Harry ma rýchlo chytil. ,,Radšej nič neskúšaj. Mala by si si ľahnúť do postele a oddychovať." Povedal. Doviedol ma k posteli a ja som si opatrne sadla. Harry si sadol oproti mne.


,,Casion?" opýtal sa Harry. ,,Áno?" zdvihla som hlavu. ,,Čo to vlastne je ten lauson?" Opýtal sa ma. Vzdychla som si. ,,Lauson, je jedno z kúziel veľmi pokročilej čiernej mágie. Ak ho na niekoho použiješ bude prežívať obrovské muky ako fyzicky tak psychicky a o niekoľko dní na to zomrie." Na chvíľu som sa odmlčala a potom som pokračovala.


,,Dá sa vyliečiť, ale je na to potrebný mimoriadne silný mág. Taký silný, ako ten čo použil kúzlo. V mojom prípade ho použila sestra." Povedala som potichu.


,,Čože? Tvoja sestra sa ťa opäť pokúsila zabiť?" opýtal sa prekvapene Harry. ,,Áno. A tentoraz mala pomoc. Pomohol jej jeden silný mág." Odpovedala som mu. ,,Ale čo ak sa to pokúsi zopakovať?" opýtal sa Harry. ,,Nepokúsi. Sama by sa neodvážila a ten mág jej už nepomôže." ,,Ako môžeš vedieť, že jej už nepomôže?" opýtal sa Harry.


,,Pretože je mŕtvy. To kúzlo ho zabilo." Vysvetlila som mu. ,,Aha... No inak niekto by sa chcel s tebou porozprávať." Povedal Harry a vstal s mojej postele. ,,Porozprávať? A kto?" Zakričala som naňho, ale on mi už neodpovedal. Cez dvere vošli šiesti ľudia.



Ľudia, s ktorými som strávila väčšinu času na Rokforte. Zahľadela som sa do okna, ktoré bolo oproti mojej postele. ,,Ahoj Casion." Pozdravil Peter. ,,Ahojte." Povedala som a ani som na nich nepozrela. ,,My chceli by sme sa ti ospravedlniť." Povedala Med. Konečne som sa na nich pozrela. ,,Ospravedlniť? A za čo?" opýtala som sa s úsmevom od ucha k uchu.



Dievčatá ku mne okamžite pribehli a nasledovalo skupinové objatie, ku ktorému sa pripojili aj chalani. ,,A..." sykla som od bolesti. ,,Si v poriadku?" opýtal sa Tomáš. ,,Ale hej. Len si musím na chvíľu ľahnúť." Ja som si ľahla do postele a ostatný si posadali okolo mňa.


,,Casion, vážne ma mrzí to, čo som ti vtedy na chodbe povedala. Ja bola som naštvaná, že si nám to nepovedala a..." ,,No tak pokoj Med. Veď ja som vám už odpustila." Usmiala som sa na nich. ,,To mi spadol kameň zo srdca." Povedala Amber.


,,Čo sa to tu pre Merlina deje! Slečna musí oddychovať! Všetci okamžite von!" kričala Pomfritka. ,,Tak my radšej pôjdeme. Potom ťa ešte prídeme pozrieť." Stihol zakričať pred odchodom Peter. Ja som si ľahla. Bola som unavená. Netrvalo dlho a zaspala som.


Z nemocničného krídla ma prepustili po štyroch dňoch. Pomfritka ma však varovala, že profesori budú na mňa dávať pozor a ak by sa môj stav zhoršil som späť v krídle. Prepustila ma ráno.


Dnes bol piatok. Vošla som do izby. ,,Casion! Teba už pustili?" opýtala sa prekvapene Med. ,,No hej. Presvedčila som Pomfritku, aby ma pustila." Usmiala som sa na ne. Dala som si rýchlu sprchu. Hodila som na seba uniformu a už som kráčala z babami na raňajky.


,,Chalani budú radi, že si späť. Bez teba je v škole hrozná nuda." Štebotala vedľa mňa Amber. Vošli sme do siene a sadli sme si na svoje miesta. ,,Ahoj Casion!" pozdravili ma chalani zborovo.



,,Ahojte! Tak ako?" opýtala som sa. Pustili sme sa do jedla. Ja som sa dozvedela najnovšie klebety a správy na Rokforte. ,,Casion ideš už dnes na vyučko?" opýtal sa Tomáš. ,,Jasné. Nebyť v škole má síce svoje výhody, ale keď si sám ideš sa unudiť k smrti." Povedala som.



,,Mali by sme už ísť, inak nestihneme začiatok hodiny." Pripomenula nám Alica. Tak sme sa vybrali na prvú hodinu a tou boli dejiny mágie s Binsom. Sadli sme si do zadných lavíc. Na hodine sme sa rozprávali, hrali karty alebo iba tak ležali na lavici. Poznámky nám brká písali samé. Ďalšia hodina bola herbológia a po nej nasledovalo čarovanie. Bol čas na obed a my sme sa spolu s ostatnými študentmi hrnuli do Veľkej siene.


Sadli sme si za stôl a pustili sme sa do jedla. ,,Je tu pošta." Povedala Med. Do siene začali prilietať sovy. Medzi nimi letel jeden orol, ktorý každého na prvý pohľad upútal. Usmiala som sa. Vstala som od stola. Vystrela som ľavú ruku a zapískala som. Orol mi hneď zosadol na ruku. Odviazala som mu z nohy list. Rozprestrel krídla a znova odletel. Znova som si sadla k stolu.


,,Páni Casion. Odkedy ti orly nosia poštu?" opýtala sa Amber. ,,Výnimočná zásielka. Až z Madridu." Povedala som a ukázala som na list. Roztrhla som obálku a rýchlo som prebehla list očami. Písal mi môj učiteľ z akadémie. Pozýva ma na turnaj bojového umenia. Potešila som sa.


,,Čo sa tak usmievaš?" opýtala sa Alica. ,,Dobré správy." Povedala som. Poskladala som list a vložila som so ho do tašky. ,,Tvoj frajer sa chce stretnúť?" podpichoval ma Peter. ,,Ha ha ha. Veľmi vtipné. Písal mi môj učiteľ z akadémie. Pozýva ma na súťaž, ktorá sa bude na škole konať." Povedala som im v skratke obsah listu.


,,Podrobnosti vedieť nemusia." Pomyslela som si. ,,Mali by sme ísť na hodinu." Povedala Alica. Odobrali sme sa teda do triedy. Teraz nasledovali dve hodiny OPČM. Sadli sme si do posledných lavíc. Harry vošiel do triedy.


,,Dnes sa budeme učiť premiestňovať." Povedal nám. ,,Vytiahnite si prútiky. A budem potrebovať jedného dobrovoľníka. Angelová pred tabuľu." Hovoril pokyny.



Ja som sa odobrala k tabuli. Vždy si ma vybral ako figurantku. ,,Vy ostatný sa postavte nabok." Povedal triede. Keď sa študenti uhli odčaroval lavice a do stredu triedy nakreslil kruh. ,,Takže Angelová. Musíte sa sústrediť a myslieť len na ten kruh. Potom už iba švihnete prútikom. Mali by ste to vedieť. Mali ste za úlohu napísať o tom. Takže môžete začať." Vyzval ma.



Švihla som prútikom a premiestnila som sa do stredu kruhu. ,,Výborne, desať bodov pre Chrabromil." Povedal Harry. Prvú hodinu sme si všetci postupne skúšali premiestňovanie. Takmer všetci až na pár výnimiek sme to zvládli. Zazvonilo. ,,Dobre budeme pokračovať na druhej hodine." Povedal Harry a odišiel z triedy. Na druhej hodine sme hrali zaujímavú hru.



Po triede bolo nakreslených niekoľko kruhov. Každý sme sa postavili do jedného kruhu. Potom sme z nich mali výsť. Len tak sme sa prechádzali po triede. Harry jeden kruh odčaroval a na jeho povel sme sa všetci museli premiestniť do jedného z kruhov. Ten, komu kruh nevyšiel z hry vypadol. Bola to zábava. Ostali sme už len traja. Ja, Alica a Peter. Nanešťastie sme hru nedohrali, pretože zazvonilo. Chrabromil však získal päťdesiat bodov.


V dobrej nálade sme sa pobrali do knižnice robiť si úlohy. ,,O štvrtej sa nám začína tréning." Pripomenul Peter.



,,Ja viem. Koľko je?" opýtala som sa. ,,Sú tri." Povedala Med. ,,No ešte dorobíme tú úlohu z elixírov a pôjdeme." Skonštatovala som. ,,Vie niekto z vás ako sa volá najnebezpečnejší z jedov?" opýtala sa Amber. ,,Dúšok živej smrti nie?" opýtal sa Peter.


,,No teoreticky máš pravdu. Podľa knihy je to nebezpečný jed, ale sú aj nebezpečnejšie
jedy. Ako napríklad saturus, tajzanus a podobne. Najnebezpečnejší z jedov je však exodus. Je to jed, ktorí ťa zabije do piatich sekúnd. Dnes sa však moc nepoužíva, pretože je doňho potrebná ojedinelá prísada. Teraz sa najviac používa lefonus." Povedala som. ,,Odkiaľ to vieš?" opýtal sa Peter. ,,Učila som sa o tom v škole." Povedala som nevinne. ,,Dobre. Alica napíš všetko čo Casion teraz povedala. Nikdy nie je na škodu mať niečo navyše." Povedal Tomáš. ,,A my by sme už mali ísť, lebo nestihneme tréning a Andrej bude zúriť." Povedal Tomáš a začal si baliť vecy. ,,Andrej to moc prežíva. Keď ešte raz povie, že som pomalá tak mu otrieskam tú jeho metlu o hlavu." Povedala som.


,,Kľud Casion. My vieme, že si neporaziteľne rýchla." Povedal s úškrnom na tvári Peter. ,,Dobre, dobre. Poďme radšej skratkou." Navrhla som. Ostatný ostali ešte v knižnici. My sme sa pomocou niekoľkých užitočných skratiek dostali do klubovne. Vošla som do izby a vzala som si svoj blesk. Zbehla som po schodoch. ,,Fajn. Tak poďme." Povedal Tomáš, keď sme už všetci mali svoje metly. Rýchlo sme sa dostali von. Hneď ako sme vyšli z hradu, nasadli sme na metly. Bolo to omnoho lepšie ako brodiť sa snehom.



Pred šatňou sme zosadli a vošli sme dovnútra. Všetci už sedeli na lavičkách a Andrej sa prechádzal popred tabuľu ako lev. ,,No konečne! Kde ste boli?!" začal Andrej hneď ako sme vošli. Sadli sme si na lavičku.



,,Takže vymyslel som novú taktiku. Nazval som ju orlí let. Spočíva v tom, že..." začal rozprávať o tej svojej technike. Ja som ho vôbec nepočúvala a ostatný tiež nie. ,,... a keď preletíte okolo obručí tak. Hej! Vy ma vôbec nepočúvate!" skríkol Andrej na celú šatňu. Všetkých trhlo. ,,Andrej nemusíš tak kričať." Povedal Lukas. ,,No to teda musím. Ja som tu vymyslel novú geniálnu techniku a..." ,,Brzdi Andrej!" zvolala som pre zmenu ja.


,,Tá geniálne technika je nám k ničomu. A vieš prečo? Lebo kým my budeme lietať okolo obručí a miasť súpera tak oni nám strelia minimálne päťdesiat gólov a kým dokončíme tú tvoju techniku oni sa stihnú spiť do nemoty na svojej víťaznej oslave." Povedala som mu rovno do očí. Andrej bol šokovaný. Asi nečakal, že by som ho mohla takto skritizovať. ,,Casion má pravdu. Ale myslím, že ma niečo napadlo." Povedal Peter.


Vstal, podišiel k tabuli a zotrel tie somariny čo po nej kreslil Andrej. ,,Keby sme súpera dostali sem mohli by sme ho obrať o prehadzovačku a streliť gól vďaka hráčovi, ktorí by ostal trochu pozadu." Povedal a zakreslil to.


,,To je super! A tiež by sme mohli..." každý pridal nejaký nápad až z toho nakoniec vznikla geniálna technika. ,,Áno tak by to mohlo byť. " skonštatoval Peter. ,,No hej, ale ako dostaneme tak rýchlo prehadzovačku na opačnú stranu ihriska?" opýtal sa Tomáš.



Nastalo ticho. Každý rozmýšľala, ale nikoho nič nenapadala. V tom mi to došla. Luskla som prstami a víťazne som sa usmiala. ,,Na čo si prišla Casion?" opýtal sa Peter. ,,Viem ako dostaneme prehadzovačku na opačnú stranu ihriska." Povedala som. ,,A ako?" chcel vedieť Lukas.


,,Pozrite. Jeden z odrážačov je tu. Hodí svoju pálku triafačovi. Ten ju chytí a odrazí prehadzovačku na opačnú stranu ihriska, kde už bude čakať ďalší hráč a bude skórovať. Jednoducho odrazí prehadzovačku ako loptičku pri beasbole." Povedala som. ,,Jasné! Že ma to nenapadlo!" ťukol sa po čele Tomáš.


,,Tak čo ideme na metly?" opýtala som sa. Všetci súhlasne prikývli. Vysadli sme na metly a začali sme trénovať. Nová taktika fungovala skvele. Večer sme sa celý unavený a dolámaný vrátili do hradu. V mysli sa nám vynárala nová taktika a všetci sme s ňou boli spokojný.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Betsy→ your friend =) Betsy→ your friend =) | Web | 25. dubna 2009 v 16:43 | Reagovat

krasny dielikk, rychlo dalsiii!!

2 Hypotéka Hypotéka | Web | 15. září 2012 v 7:03 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Fancluby: