Sedemnásta kapitola - A je to tu!

26. dubna 2009 v 16:54 | Casion |  Harry Potter a Strážkyňa elementov

A je tu ďalšia kapitola... Neudeje sa w nej nič až tak dôležité... Bude tu wšak jedna zaujímawá bitka, ktorá stojí za prečítanie... Inak to bude skôr taká oddychowka po wšetkých tých súbojoch... Príjemné čítanie a napíšte mi komentarik!!!





Dni leteli ako vietor. Po škole som chodila cvičiť do núdzovej miestnosti. Potom som mala tréningy a po nich som si robila úlohy. Večer opäť cvičenie. Bolo to náročné, ale myslím, že som to zvládala. Nebolo to náročnejšie, ako tréningy v Daodando to určite nie.

Nadišiel piatok. Ešte deň a idem na súťaž. ,,Casion, poď musíme ísť na obranu." Povedala Med. ,,Veď idem." Povedala som. Vošli sme do siene a sadli sme si na svoje zvyčajné miesta. Harry vošiel do triedy.


,,Dnes bude tak trochu iná hodina." Začal. ,,Chcel by som vyskúšať, ako by ste si poradili v boji bez prútika." Povedal a v triede to zašumelo. ,,Je tu niekto, kto si myslí, že by si poradil bez prútika?" opýtal sa. Niektorí zdvihli ruky. Medzi nimi som bola samozrejme aj ja. Harry sa na mňa nebadane usmial a ja som jeho úsmev opätovala.

,,Takže pán Arons poďte pred tabuľu. Uvidíme, ako si poradíte bez prútika." Povedal Harry jednému zo slizolinčanov, ktorí zdvihol ruku. Bol to vysoký chalan s čiernymi vlasmi. Ja som sa len usmievala.

,,Nezvládne to." Povedala som potichu dievčatám. ,,Ako to môžeš vedieť?" opýtala sa Amber. ,,Nemá dostatočnú telesnú zdatnosť. Len sa naňho pozri. Myslím, že skončí tak po desiatom kúzle." Povedala som. ,,No veď uvidíme. Aj keď ty sa skoro nikdy nemýliš, takže sa s tebou nestavím." Povedal Peter, ktorí zrejme počul náš rozhovor. ,,Pripravený?" opýtal sa ho Harry.


Ten chalan sa iba uškrnul a prikývol. Harry vytiahol prútik a vyslal naňho niekoľko zaklínadiel. Prvým sa uhol, ale potom ho zasiahlo odzbrojujúce kúzlo a on odletel do steny. ,,Jedenáste kúzlo." Povedala som s úsmevom do ucha k uchu. ,,Dobre, že som sa nestavil." Povedal smejúci sa Peter.


Nič sa mu nestalo pretože Harry zmiernil jeho náraz takže skoro nič necítil. Celá trieda sa smiala a ja spolu s nimi. Zrejme si ma všimol. ,,Sa nesmej Angelová. Ty by si odletela do steny už na začiatku!" povedal na čo sa slizolinčania zasmiali. ,,Myslíš?" opýtala som sa.


Vstala som. Prešla som pred tabuľu. Postavila som sa pred Harryho. ,,Tak sa pozeraj." Vyzvala som ho a kývla som na Harryho. ,,Môžeme?" opýtal sa ma. Prikývla som. Začal na mňa páliť zaklínadla, ale ani jedno ma netrafilo. Šikovne som sa všetkým uhýbala. Pri jednom som sa sklonila, pri inom som zasa vyskočila. ,,To dokáže každý." Povedal Arons.

Usmiala som sa a zdvihla som latku. Zavrela som oči a tak som sa vyhýbala zaklínadlám. Stále ma ani jedno netrafilo. Bola som zvyknutá na takéto niečo. V škole sme mali výcviky, kde si mal zaviazané oči a musel si používať ostatné zmysli, aby si sa správne uhýbal. Zrazu na mňa letelo jedno zaklínadlo od Aronsa. Hoci som ho nevidela počula som ho. Okamžite som sa prehla dozadu a tak som sa vyhla zaklínadlu. Rozbehla som sa k Aronsovi. Chytila som ho za ruku a odhodila som ho do steny. Otvorila som oči.

,,Iba zbabelci útočia od chrbta. A ani tým to nevíde." Povedala som. ,,Výborne slečna Angelová. Udeľujem dvadsať bodov chrabromilu a strhávam desať bodov slizolinu za nevhodné správanie pána Aronsa." Povedal. Zvyšok hodiny sme sa učili vyhýbať kúzlam.

Zazvonilo. My sme vyšli zo siene a zamierili sme do klubovne. ,,Angelová!" zakričal na mňa niekto. Otočila som sa. Stál tam ten sliziak. ,,Si nemysli, že keď si chodila na Daodando si niečo viac!" zakričal nahnevane. Polovica študentov, ktorí išli po chodbe sa na mňa pozreli a začali si šepkať. ,,Ak si myslíš, že keď ma vytočíš uľavíš svojmu hnevu si na omyle." Povedala som.


Pokračovali sme v ceste do klubovne. ,,Casion dnes nejdeš cvičiť?" opýtal sa Peter. ,,Dnes už nie. Zajtra je súťaž a ja musím mať dosť energie. Dnes už nebudem cvičiť možno iba nejaké kliky alebo drepy." Povedala som. Sadli sme si pred krb a začali sme si písať úlohy. ,,Kedy zajtra odchádzaš?" opýtal sa Tomáš. ,,Skoro ráno. Okolo tej siedme pol ôsmej." Povedala som. Dorobili sme si úlohy a pobrali sme sa na večeru.

Vošli sme do siene, keď som zbadala ako k nám letí ničo ostré. ,,K zemi." Povedala som rýchlo. Všetci sa zohli a ja som do ruky chytila ten predmet. Bol to nôž. ,,Arons, nôž slúži na jedenie a nie na hádzanie." Povedala som a hodila som nôž naspäť. Zapichol sa do pomaranča pred ním. ,,A neboj sa nechcela som ťa trafiť." Dodala som.

Sadli sme si za stôl a pustili sme sa do večere. ,,Kam ideš?" opýtala sa Med. ,,Idem povedať Potterovi, kedy odchádzame" Vysvetlila som a pobrala som sa k stolu. Medzi tým sa k Aronsovi vybral Slugy a spoločne odišli zo siene. Pravdepodobne išli do jeho kancelárie. Usmiala som sa. Podišla som k Harrymu a prehodili sme zopár slov. Potom som sa vrátila k večeri. Po večeri sme sa vybrali do klubovne.

,,Casion, ideš hrať?" opýtal sa Peter a ukázal na karty ležiace na stole. ,,Nehnevaj sa, ale nejdem. Idem radšej do postele, aby som sa riadne vyspala." Povedala som.

,,Jasné v pohode. A inak veľa šťastia. Všetci ti držíme palce!" povedal povzbudzujúco Peter a ostatný súhlasili. Vošla som do izby. Dala som si sprchu a ľahla som si do postele.

Keď som večer zaspávala na tvári som mala šťastný výraz. ,,Vraciam sa domov." Pomyslela som si. Potom som sa ponorila do ríše snov, najmocnejšej ríše zo všetkých.

Ráno som vstala skoro. Bolo šesť hodín. S Harrym sme sa včera dohodli, že vyrazíme o siedmej. Snažila som sa byť čo najtichšie, aby som spiace dievčatá nezobudila. ,,Veď je predsa sobota, tak nech sa poriadne vyspia." Pomyslela som si. Vošla som do kúpeľne. Opláchla som si tvár a umyla som si zuby.


Keď som bola hotová potichu som si zobrala stredne veľký, čierni ruksak a pobrala som sa do Veľkej siene. V ruksaku som mala všetky potrebné vec. Bojový úbor, zbrane a meditačný koberec. ,,Dobré ráno." Pozdravil ma Harry. ,,Ahoj." Odzdravila som mu. Dala som mu nežný bozk na ústa. ,,Poď raňajky už máme nachystané." Povedal. Vošli sme do siene. Pri chrabromilskom stole boli nachystané dva taniere s jedlom. Sadli sme si za stôl a pustili sme sa do raňajok. ,,Si pripravená?" opýtal sa ma Harry. ,,Hej. Myslím, že som v pohode." Povedala som s úsmevom.

Rýchlo sme dojedli raňajky a pobrali sme sa do Vstupnej haly. ,,Ozaj a ako pôjdeme?" opýtala som sa keďže som to nevedela. ,,Premiestnime sa." Povedal Harry prosto. Vyšli sme teda z hradu a kráčali sme po trávniku ďalej od hradu. Museli sme prekročiť ochranné kúzla, inak by sme sa prirodzene nemohli premiestniť.

Keď sme konečne prekročili sme ochranné kúzla zastali sme. ,,Kam presne sa mám premiestniť?" opýtal sa Harry. ,,Pred bránu školy." Povedala som. Pozrela som sa na hrad. Bol osvetlený práve vychádzajúcim slnkom. Usmiala som sa. ,,Z jedného domova do druhého." Pomyslela som si. A bola to pravda.


Daodando bolo mojím prvým domovom a Rokfort druhým. V oboch som mala priateľov a v oboch som sa cítila príjemne. Harry vytiahol prútik a premiestnili sme sa. Stáli sme pred veľkou bránou.

Bola železná a boli v nej rôzne rytiny. ,,Lev, had, zajac, kobra, orol a ďalšie zvieratá. To všetko sú bojové techniky." Povedala som Harrymu. ,,Takže tu si vyrastala." Povedal Harry. ,,Áno. Som opäť doma." usmiala som sa.


Brána sa z vrzgotom otvorila a my sme vošli dnu. Zacítila som tú známu vôňu rozkvitnutej záhrady. Záhrady, kde som sa hrávala. Zaplavila ma vlna spomienok na detstvo. Dobré aj zlé spomienky, ale predsa spomienky.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Betsy→ your friend =) Betsy→ your friend =) | Web | 26. dubna 2009 v 19:50 | Reagovat

jeeejooo chcem vediet co bude daleeej rychlo dalsiee prosim!

2 Hypotéka Hypotéka | Web | 15. září 2012 v 6:58 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Fancluby: