Drhá kapitola - Noví priatelia

13. dubna 2009 v 19:40 | Casion |  Harry Potter a Strážkyňa elementov

Priatelia sa hodia vždy... Najlepší sú najlepší...


Susan sme celý deň nevidela a ani mi nechýbala. Na druhý deň nás čakala ako prvá hodina obrana proti čiernej mágii. Bola som zvedavá aká to bude hodina. Sadli sme si do tretej lavice. Obranu sme mali so slizolinom. Potter vstúpil do triedy a začal ,,Dnes si budeme opakovať kúzla. Budete rozdelený do dvojíc a budete proti sebe súperiť. Najskôr však predvediem ako má vyzerať správny súboj." Pozrel sa po triede a jeho pohľad sa zastavil na mne.


,,Budem potrebovať dobrovoľníka slečna Angelová, mohli by ste?" spýtal sa a ukázal na miest oproti nemu. Vstala som a postavila som sa na miesto. ,,Môžeme?" spýtal sa. Prikývla som. Obaja sme sa poklonili a potom sa začal súboj. Obaja sme ako inak bojovali neverbálne.


Vzduchom lietali zaklínadlá, ale ani jedno netrafilo svoj cieľ.


,,Ste celkom dobrá slečna Angelová." Povedal Potter a vtom okamihu ho odhodilo moje zaklínadlo do steny. Spadol na zem a ja som ho rýchlo odzbrojila. Potter bol šokovaný. Vstal a ja som mu vrátila prútik. Sadla som si na miesto a na tvári mi hral úsmev.


,,Výborne slečna Angelová! Desať bodov pre chrabromil za skvelý súboj." Povedal Potter. ,,Tak a teraz sa rozdeľte do dvojíc a precvičujte si zaklínadlá." Vyzval nás. Ja som bola vo dvojici s Med a Alica s nejakým chrabromilčanom. Amber bola na inej hodine. Len málo hodín mala Amber spolu s nami.


Ona si ako povolanie zvolila medičku. Ja s babami sme si zvolili aurorstvo. ,,Páni to bola super hodina!" zvolala nadšene Med keď sme vyšli z učebne OPČM a mierili sme na dejiny mágie ktoré učil profesor Bins. ,,Áno super hodina." Prisvedčila Alica. ,,Aj mne sa páčila." Povedala som.


,,Počuj Casion, ty si skvelá čarodejnica." Povedala Med keď sme už sedeli v laviciach v učebni. ,,Prečo si to myslíš?" spýtala som sa a vytiahla som si knihu.


,,Veď si predsa odzbrojila Pottera. A ako dobre vieš čarovať." Vysvetľovala Med a horlivo pri tom gestikulovala. ,,Ale no tak veď to nič nebolo. Ale páčilo sa mi to." Povedala som s úsmevom. Do triedy vošiel cez tabuľu Bins a začal nudným, ťahavým hlasom vysvetľovať látku. Snažila som sa počúvať ho, ale po chvíli ma to prestalo baviť. Vytiahla som prútik a poklepala som ním po brku. To začalo samo písať po pergamene.


,,Tak a poznámky mám zaistené." Povedala som s úsmevom Med. ,,Vidíš to ma nenapadlo." Povedala a nasledovala môj príklad. Za chvíľu už všetkým brká sami písali aj slizolinčanom. Zvonenie všetkých prebralo a my sme sa vybrali na veštenie. Vyšli sme do veže a všetky dievčatá čakali zatiaľ čo podaktorí chalani liezli hore po rebríku.


,,Čo je?" nechápavo som sa spýtala báb. Alica ukázala na rebrík a potom povedala ,,Baby nosia sukne a chalani sa im dívajú na zadky keď lezú hore. Preto čakajú kým vylezú a až potom idú hore." ,,Aha." Dakto ma strčil dopredu a ja som sa ocitla pod rebríkom. Chalani sa na mňa usmievali a postavili sa za mňa.


,,Tak to teda nie moji milý!" pomyslela som si. Vytiahla som si prútik a švihla som nim. Vzniesla som sa do vzduchu a postavila som sa na rebrík. Udržala som rovnováhu a pomaly som začala liezť hore rebrík. ,,Tak a len sa nepredkloniť!" pomyslela som si. Pri vchode som skrčila nohy a pozrela som dole.


Všetci ma sledovali a keď som bola až úplne hore začali mi tlieskať. Ja som sa usmiala a privolala som si svoje vec. Celú hodinu veštenie som prespala a zobudila ma až zvonenie.


Pomaly som sa pobrala z učebne a dole rebríkom som sa zase levitovala. Keď som bola až dole všimla som si, že niektoré baby sa ma snažia napodobniť, ale hneď spadli. Našťastie niekto pribrzil ich pády takže sa im nič vážneho nestalo.


Všetci sme sa ne niech, ale dobre nasmiali.



Vybrali sme sa do veľkej siene na obed. Cez obed bolo počuť od všadieľ šum rozhovorov. Zrazu ku mne prišlo nejaké dievča a podalo mi lístok. Poďakovala som sa jej a vzala som si ho. Bolo tam napísane ,,Dnes o 19.00.h príďte pred môj kabinet a odpykáte si svoj trest." Podpis tam nebol, ale pochopila som, že to písal Potter. ,,Čo je to?" spýtala sa zvedavá Med.


,,Ale nič. Potter mi odkazuje, že o siedmej si mám prísť odpykať svoj trest." Po obede sme mali ešte lietanie.



Vyšli sme von na slnkom zaliaty školský dvor a pobrali sme sa na metlobalové ihrisko. Lietanie učí profesorka Hoochová. Keď prišla na hodiny zobrali sme si metly a čakali sme. ,,Dnes si môžete iba tak zalietať po areáli školy...." nepočúvala som ju pretože som sa bavila s Med.


,,Slečna Angelová, keď máte tak veľa rečí môžete nám predviesť ukážkovú jazdu." Povedala učiteľka a slizolinčania sa zaškerili.


,,Dobre pani profesorka." Povedala som a zobrala som si metlu. Vytiahla som si prútik a jedným švihom som si zmenila sukňu a nohavice. Vysadla som na metlu a vzniesla som sa do vzduchu. Stúpala som vyššie a vyššie a popri tom som robila rôzne otáčky a metlobalové finty. Všetci ma pozorovali a tlieskali mi.



Zrazu som prudko stočila metlu a mierila som rovno dolu.


Pri tom som sa ešte krútila takže to vyzeralo, že padám. Všetci začali kričať Hoochová už vyťahovala prútik. Neskoro. Tesne nad zemou som urobila perfektnú vronského fintu a vyrovnala som metlu. Zastavila som kúsok na profesorkou a opýtala som sa či mám pokračovať. ,,Nie nemusíte slečna Angelová. Všetci na metly môžete si zalietať." Povedala a viditeľne jej odľahlo, že som sa nezabila.


Nikto si však nevšimol postavu stojacu pár metrov od ihriska, ktorá toto divadielko pozorovala. Neznámy sa len usmial a povedal si pre seba ,,Rodená metlobalistka." Otočil sa a odkráčal späť do hradu.


Po hodine lietanie mali všetci skvelú náladu. Rozhodli sme sa, že sa pôjdu učiť von k jazeru kým je ešte pekne. Sadli sme si teda do tieňu stromu a začali si písať úlohy. Zrazu sme začuli krik od hradu. Bola tam skupina žiakov a všetci niečo kričali. Všetky sme sa postavili a bežali sme k nim. Postupne sme sa predrali až do stredu skupiny.


Boli tam dvaja študenti, ktorí boli práve uprostred súboja. Jeden bol chrabromilčan a ten druhý bol ako inak slizolinčan. ,,Mali by prestať skôr ako príde nejaký profesor. Za toto nám strhnú pekne veľa bodov." Povedala namrzene Alica. Slizolinčan začal používať prvky z pokročilej čiernej mágie. ,,Prestante!!!! Dosť!!!" kričali všetci. Už pochopili, že je to príliš nebezpečné nebezpečné.


,,Incendio!" zvolal slizolinčan.


Okamžite mu s prútika vyšľahli obrovské plamene. Chrabromilčan ležal spútaný na zemi a nemohol sa blížiacim plameňom uhnúť.


,,Tak toto teda nie!" pomyslela som si a vytiahla som prútik. Rýchlo som vybehla zo skupinky študentov a postavila som sa pred chrabromilčana. Švihla som prútikom a zafúkal silný vietor ktorí plamene uhasil. Znova som švihla prútikom a zaklínadlom som toho hnusného slizolinčana odzbrojila. Jeho prútik vyletel do vzduchu a letel ku mne. Ja som ho voľnou rukou chytila.


,,Čo sa to tu pri Merlinovi deje?!" opýtal sa nahnevaný hlas. Otočila som sa a videla som ako k nám kráčajú Potter a McGonagalka. ,,Všetci traja do riaditeľne!" chcela som niečo povedať ale keď som sa nadychovala McGonagalka ma predbehla ,, A okamžite!" Potterovi sa medzitým podarilo oslobodiť toho chrabromilčana.


Tak sme všetci poslušne kráčali za McGonagalkou do riaditeľne. Potter išiel po Slugyho keďže je vedúcim Slizolinu.


,,Všetkým trom strhávam po 50 bodov." Povedala McGonaglka keď sme prišli do riaditeľne. ,,A aby sa to už neopakovalo všetci traja budete za trest celý týždeň čistiť ocenenia v sieni slávy. Samozrejme bez prútikov. Teraz môžete isť k vedúcim svojich fakúlt." Dokončila svoj monológ a my sme vyšli z riaditeľne. Ja s tým chrabromilčanom sme sa pobrali k Potterovi a ten sliziak ku Slugymu. ,,Ďakujem." Povedal po tichu keď sme kráčali chodbou k Potterovi. ,,Za čo?" spýtala som sa. ,,Nebyť teba tak ma tie plamene uvaria za živa. Zachránila si mi život."


,,No aha. Veď to nič nebolo a navyše nemohla som ho nechať vyhrať no nie? To by bola hamba pre Chrabromil!" povedala som s úsmevom od ucha k uchu. ,,Mimochodom ja som Peter Onil a ty?" predstavil sa mi a usmial sa. ,,Ja som Casion Angelová. Počkať Onil ty si nejaká rodina so Susan?" spýtala som sa. Vyzeralo to, že je trochu v rozpakoch a chvíľu sme kráčali ticho. Ja som si ho zatiaľ dobre prezrela.



Bol vysoký ako ja a mal krátke slabo hnedé vlasy a sivo-modré oči.


,,Hej Susan je moja sestra. Je mi ľúto to čo ti urobila vo Veľkej sieni." Povedal a ospravedlňujúco na mňa pozrel. ,,Nebuť hlúpy. Ty za to predsa nemôžeš. A navyše už dostala čo si zaslúžila. Inak ako jej vlastne je? Od toho incidentu som ju nevidela." Vyzeralo to, že sa upokojil.


Takto sme sa rozprávali celou cestou. Bola s ním sranda. Celý vysmiaty sme zaklopali Potterovi na dvere. Otvoril nám dvere a vyzval nás aby sme si sadli na kreslá pred jeho stolom.


Aj on sa posadil a spustil ,,Je mi jasné, že so slizolinčanmi dobre nevychádzate. Ale nechcem, aby ste sa s nimi bili. Aspoň nie na verejných miestach..." zasekol sa a asi si uvedomil čo nám práve povedal. Ja s Petrom sme sa na seba pozreli a uškrnuli sme sa.


,,No teda nemali by ste sa vôbec byť a mali by sta sa spolu snažiť vychádzať..." snažil sa zamaskovať to čo predtým povedal.


,,Tak a môžete ísť." Povedal o desať minút a otvoril nám dvere. ,,Jasnačka dovi pán profesor!" povedal Peter a vyšiel na chodbu.


,,A nebojte sa už nás nikto nenachytá pri súboji budeme si dávať pozor!" povedala som a žmurkla som na neho. Vyzeral, že by ma najradšej roztrhal. Rýchlo som odtiaľ zmizla a spolu s Petrom sme sa vybrali do klubovne. Preliezli sme portrétom. Vtedy sa na nás otočili všetky hlavy a nastalo úplné ticho. ,,No čo je? Vás niekto zaklial či čo keď ani nedýchate?" spýtala som sa so smiechom v hlase. So mnou sa zasmiala polovica klubovne a už zasa bolo všetko v poriadku.


Uvidela som baby sedieť pred krbom tak som zamierila k nim. Peter išiel so mnou. ,,Ahojte." Pozdravila som ich a hodila som sa do voľného kresla.


,,Ahoj Casion. Ahoj Peter." Naraz odzdravili. Peter si sadlo do ďalšieho kresla. ,,Tak ako?" spýtala sa Med a schovala knihy do tašky. Aj Alica s Amber odložili knihy a pozerali na nás.


,,No McGonagalka nám strhla každému po 50 bodov a týždeň umývame ocenenia v sieni slávy a bez prútika." Povedala som. ,,A profesor Potter vám čo povedal?" spýtala sa zvedavo Alica. Pozrela som sa na Petra a obaja sme mali na tvári úsmev.



,,Ale nič moc. Len, že sa nemáme biť a tak." Povedala som a ešte väčšmi som sa usmiala. ,,No tak ja asi idem za chalanmi." Povedal Peter a už vstával keď sa spoza neho ozval hlas ,,Tak tu si Peter." Povedal to akýsi chalan ktorého som nepoznala. Mal čierne vlasy a bol o niečo vyšší ako Peter. Vedľa neho stál menší chalan s krátkymi blond vlasmi a hnedými očami. ,,Si v poriadku? A ktože je toto nádherné dievča?" povedal a spýtavo na mňa pozrel.


,,Martin toto je Casion Angelová. Casion toto je Martin Ozaňák." Predstavil nás Peter a my sme si podali ruky. ,,Ahoj Casion ja som Tomáš Kubala." Predstavil sa mi druhý chalan. ,,Teší ma ja som Casion." Tiež sme si podali ruky. ,,Ahojte baby." Pozdravil Martin. ,,Ahoj. Ako sa máte?" spýtal sa Tomáš. ,,Ahojte." Odzdravili baby. ,,Máme sa dobre a vy?" takto sme sa bavili až do večera. Zahrali sme aj rachotiacu sedmu a čarodejnícky šach.


,,To vážne?" spýtala som sa so smiechom Tomáša, ktorí práve dorozprával svoju vtipnú spomienku z prázdnin. ,,Ah nie. Musím bežať. O siedmej mám trest u Pottera. Majte sa." Narýchlo som sa rozlúčila a bežala som k Potterovi do kabinetu. ,,Och prečo musí mať kabinet na opačnej strane hradu ako je klubovňa!" nadávala som v duch. Zadýchaná som dobehla pred kabinet a zaklopala som. Potter otvoril dvere a vyšiel na chodbu.


,,Meškáte slečna Angelová." To bolo prvé čo povedal. ,,Poďte za mnou." Povedal a vykročil von z hradu. Potom zamieril rovno do lesa. Nebála som sa. Veď čo sa mi mohlo stať? Prútik som mala po ruke a nanešťastie bol so mnou aj Potter. Podal mi akýsi pregamen.


,,Toto máte nazbierať." Vytiahla som prútik a zodvihla som kameň ležiaci vedľa stromu. Premenila som si ho na košík a prečítala som si ten pergamen. Neboli to mne neznáme bylinky. Dala som sa do hľadania a popri tom som si obzerala les. Potter kráčal bez slova poza mňa.


Keď som mala všetky bylinky oznámila som to Potterovi. ,,Mám všetky bylinky." Ten prikývol a povedal ,,Tak sa môžeme vrátiť do hradu." Otočil sa a kráčal smerom späť k hradu. Vedela som, že ideme dobre hoci hrad som nevidela.


Od malička som mala dobre vyvinutý zmysel pre orientáciu. Zrazu som začula ako smerom k nám niekto kráča.


,,Niekto sem ide." Povedala som Potterovi po tichu, ale nie bojazlivo. Potter vytiahol prútik a obrátil sa smerom odkiaľ prichádzali kroky. Tiež som vytiahla prútik a čakali sme. Zrazu sa z kríkov vynoril kentaur. Bol čierny. ,,Harry Potter opäť sa stretávame." Povedal Potterovi. Mňa si asi nevšimol. Ja som medzitým sklonila svoj prútik, ale neodložila som ho.


,,Zdravím ťa Firenz." Odpovedal mu Potter a odložil svoj prútik. Firenz sa pozrel na mňa a hlboko sa poklonil. Potter sa na nás začudovane pozrel. Ja som sa taktiež uklonila a Firenz sa opäť narovnal. ,,Rád vás opäť vidím." Povedal Firenz. ,,Aj ja ťa rada vidím Firenz a prosím ťa tykaj mi." Odpovedala som mu s úsmevom. Bola som rada, že ho vidím.


,,V poriadku budem ti tykať." Odpovedal Firenz. ,,A čo tu vlastne robíš?" spýtal sa ma Firenz. ,,Študujem na Rokforte a teraz si odpykávam trest." Povedala so a ukázala som na košík s bylinkami. ,,No to som si mohol myslieť. Zasa nejaký trest" Povedal Firenz a usmial sa. ,,A čo tu robíš ty Harry?" obrátil sa na Pottera. ,,Dávam pozor na slečnu Angelovú. Som totiž učiteľom OPČM." Vysvetlil Potter. ,,Aha takže učiteľ." Zamyslel sa Firenz.


,,Už by sme sa mali vrátiť do hradu. Je neskoro." Poznamenal Potter a ja som súhlasne prikývla. ,,Uvidíme sa neskôr. Maj sa Firenz." Rozlúčila som sa a chystala som sa na odchod.



,,Slečna Angelová nemusím vám hádam pripomínať, že vstup do zakázaného lesa je prísne zakázaný." Povedal Potter a ja som sa iba uškrnula. ,,Jasne pán profesor." Povedala som. ,,Tak teda dovidenia Firenz." Pozdravil sa Potter a vydali sme sa späť do hradu.


,,Dúfam, že nechcete vstúpiť do zakázaného lesa slečna Angelová." Povedal mi Potter cestou do hradu. ,,Samozrejme, že áno." Povedala so mu, akoby to bola samozrejmosť. ,,Tak vám za to budú strhnuté body slečna Angelová." Povedal Potter a uškrnul sa. ,,Iba ak ma chytia pán profesor." Odpovedala som mu a lišiacky som sa usmiala. Už sme kráčali po trávniku pred hradom. Podala som mu košík. ,,Dobrú noc pán profesor." Pozdravila som sa a vydala som sa do klubovne. V klubovni už nikto nebol.


Veď bolo pól dvanástej. Vybrala som sa do izby. Baby už spali. Prezliekla som sa do pyžama. Ešte som sa umyla a potom hop do postele. Zaspala som takmer okamžite.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) | Web | 18. dubna 2009 v 0:40 | Reagovat

veeeeeeeelmi peknee !idem na dalsie =D

2 Casion Casion | Web | 27. května 2009 v 17:30 | Reagovat

som rada, že to čítaš  :-)  :-)  :-)

3 osel osel | Web | 8. listopadu 2009 v 17:44 | Reagovat

da sa ;-)  :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Fancluby: