Deviata kapitola - Nočné prechádzky

20. dubna 2009 v 18:48 | Casion |  Harry Potter a Strážkyňa elementov
Toto je dewiata kapitola. Wäčšinou sa bude hawné dianie odohrawat w noci co ste mohli zisti podla nazwu...







Vybrala som sa do knižnice. Začítala som sa do dobrej knihy.

Bolo sedem hodín. Pobrala som sa na večeru. Namiesto štyroch fakultných stolov tam bol iba jeden. Za ním sedeli všetci, čo zostali cez Vianoce v hrade. Sadla som si za stôl a pustila som sa do večere.


Dojedla som. Vstala som od stola a pobrala som sa do klubovne. Cestou zo siene som mala pocit, že sa na mňa niekto pozerá. Tesne predtým, ako som vyšla zo siene som sa otočila. Harry sa na mňa pozeral. Otočila som sa a vydala som sa do klubovne. Z chrabromilu tu ostalo len zopár žiakov z nižších ročníkov. Pre mňa to znamenalo, že sviatky strávim sama. Nesťažovala som sa. Za tých pár rokov som si na to už zvykla.




Bolo desať hodín. Pomaly som prechádzala chodbami hradu. Nemohla som zaspať a tak som sa vydala na prechádzku po chodbách. Práve som sa nachádzala na siedmom poschodí. Jednému z okien chýbalo sklo. Chýbalo tam od vtedy, ako som ho pri jednom z mojich súbojov zo slizolinčanmi rozbila. Hoci sa ho riaditeľka pokúsila nahradiť novým nepodarilo sa jej to. Nové sklo vždy prasklo a rozsypalo sa na milióny malých kúskov. Nevedela som, prečo je to tak, ale netrápilo ma to. Sadla som si na podokenicu a zahľadela som sa von. Rozmýšľala som, čo teraz asi robia dievčatá.


......................................................................................................................................................


Nemohol som zaspať. Rozhodol som sa, že sa trochu prejdem. Vybral som sa teda na prechádzku. Nohy ma zaviedli na siedme poschodie. Kráčal som chodbou. Bolo tu chladnejšie než inde v hrade. Mohlo za to rozbité okno. ,,Rozbila ho Casion pri..." pomyslel som si a moje myšlienky hneď zaleteli k nej. Zastal som. ,,Zdá sa mi to alebo práve sedí na podokenici rozbitého okna?" opýtal som sa sám seba. Pomaly som podišiel bližšie. Zrazu sa otočila. ,,Asi začula moje kroky." Napadlo mi.


......................................................................................................................................................


Počula som niekoho kroky. Otočila som sa. Stál tam Harry. Chvíľu sme tam iba tak stáli. ,,Mala by si byť v posteli." Povedal napokon Harry. ,,Takže si tykáme?" opýtala som sa. ,,No pokiaľ si pamätám, tak sme si potykali." Odpovedal Harry. ,,Ja si pamätám, že sme si potykali na plese na jednu noc." Protirečila mi. ,,Asi to tak bude slečna Angelová." Povedal Harry. Usmiala som sa.


,,No keď myslíte pán profesor." Povedala som a snažila som sa tváriť vážne čo mi nevyšlo. ,,Takže ako slečna Angelová. Tykáme si alebo si vykáme?" spýtal sa ma Harry a aj on vyzeral, že len horko ťažko premáha smiech. ,,Myslím, že ostaneme pri tykaní." Odpovedala som mu. Obaja sme sa zasmiali.



,,Tešíš sa na Vianoce Casion?" opýtal sa Harry, aby neostalo ticho. ,,No asi áno." Povedala som. ,,Asi? To nevieš naisto?" opýtal sa Harry neveriacky hlavou. ,,V dnešnom svete nie je nič isté." Poúčala som ho.



,,Nemala by si sedieť v tom okne." Povedal Harry. ,,A to už prečo?" opýtala som sa a bola som zvedavá čo mi odpovie. ,,Mohla by si vypadnúť." Odpovedal mi Harry prosto. ,,Takže by som mohla vypadnúť hej?" opakovala som po ňom. ,,Presne tak." Povedal mi. ,,Ale ty vy si ma predsa chytil nie?" opýtala som sa z úsmevom. ,,No neviem, neviem." Povedal Harry a tváril sa, že rozmýšľa. Nebezpečne som sa nahla von z okna.


,,Casion neblbni!" povedal Harry a rýchlo ma chytil za ruky. ,,Mala by si odtiaľ zliezť." ,,No tak dobre. Aby si mal pokoj v duši." Povedala som a zliezla som z podokenice okna. ,,Spokojný?" opýtala som sa ho. ,,Teraz už áno." Povedal. Stále ma však držal za ruku. Pozrela som sa na jeho ruku a potom na neho. ,,Ale už by si ma mohol pustiť." Povedala som.


,,A čo keď nechcem." Povedal Harry.


,,Tak ťa asi budem musieť donútiť." Povedala som. ,,Dnes nie." Povedal Harry. ,,Ako, že dnes..." nestihla som dokončiť, pretože Harry ma zastavil bozkom.


......................................................................................................................................................


,,Ako, že dnes..." nenechal som ju dokončiť. Jednoducho som ju pobozkal. ,,Musel som sa fakticky zblázniť." Rozmýšľal som. Odtiahla sa odo mňa a pozrela sa na mňa. Obaja sme nepravidelne, rýchlo dýchali.


......................................................................................................................................................


,,Teraz ma pre zmenu pobozkal on." Povedala som si v duchu. ,,Prečo?" spýtala som sa potichu. Nevedela som čo si mám myslieť. ,,Sám predsa povedal, že to nejde a teraz..." rozmýšľala som. ,,Prečo si to urobil?" opýtala som sa znova, keďže na moju prvú otázku som nedostala odpoveď. ,,Ja neviem." Odpovedal mi potichu.


,,Ale už sa to viac nestane. Toto bolo niečo ako bozk na rozlúčku. Posledný." Povedal potichu. ,,Takže to bolo naposledy." Povedal som. ,,Áno. Už sa to nesmie a ani nebude opakovať." Povedal Harry a odišiel preč. Z oka sa mi vykotúľala slza. Utrela som si ju a povedala som si ,,Kiežby sme raz mohli byť spolu." Po chvíli som sa aj ja vrátila do klubovne. Nechcelo sa mi sedieť v klubovni a tak som sa pobrala spať.


Na druhý deň som sa zobudila okolo desiatej. Obliekla som si rifle, tričko a na vrch mikynu. Keďže sú prázdniny nemusím nosiť školskú uniformu. Vlasy som si zaplietla do vrkoča. Vybrala som sa na raňajky. ,,Dobré ráno, slečna Angelová." Pozdravil ma počas raňajok Flitzvik učiteľ čarovania. ,,Dobré ráno pán profesor." Odzdravila som ho. ,,Po raňajkách ideme zdobiť Veľkú sieň. Nechceli by ste nám pomôcť?" opýtal sa. ,,Samozrejme. Rada vám pomôžem pán profesor." Povedala som. Keďže som nevedela čo by som robila prišlo mi to ako dobrý nápad. Po raňajkách som teda ostala v sieni a čakala som.


,,Takže najskôr ozdobíme stromček." Povedal profesor a mávnutím prútika k nám priletel stromček. Postavili sme ho do stredu siene. ,,Mladší žiaci povešajú ozdoby z týchto krabíc." Povedal pri čom ukázal na veľkú kopu krabíc za sebou. ,,Ja so slečnou Angelovoú budeme vešať svetielka." Povedal a my sme sa pustili do práce. Profesor si vzal na starosť jednofarebné a ja viacfarebné svetielka. Prvákom a druhákom sa vešanie celkom podarilo. Niektorí si pomáhali jednoduchými kúzlami, ktoré už ovládali. Dokončila som vešanie svetielok. Jedna prváčka z Bystrohlavu použila kúzlo vingádium leviosa a banka sa vzniesla do vzduchu. Bola už skoro pri vrchu stromčeka, keď sa zrejme prestala sústrediť a banka letela k zemi.


Bola veľmi pekná a ja som nechcela, aby sa rozbila. Vystrela som jednu ruku a v mysli som privolala banku do ruky. Banka mi bezpečne pristála v ruke. ,,Mala by si dávať väčší pozor." Povedala som tej prváčke a podala som jej banku. ,,Ako si to urobila?" opýtala sa udivene. Ja som sa len usmiala.


,,Skvelá práce slečna Angelová." Pochválil ma profesor. ,,Počkať ty si Casion Angelová?" povedalo to dievča prekvapene. ,,No hej to som ja. Prečo sa pýtaš?" odpovedala som jej.


,,Počula som, ako sa o tebe rozprávajú staršie dievčatá." Vysvetlila mi. ,,Hovorili vraj si skvelá čarodejnica a tiež povedali, že ti zabili rodičov. Je to pravda to o tvojich rodičoch? Ako a to stalo?" vypytovala sa.



,,Ako vedia o tom, že mi zomreli rodičia?" rozmýšľala som. ,,Slečna Eferusová, to by stačilo." Povedal niekto. Otočila som sa. Bola to McGonagalka. ,,Ahoj Casion!" pozdravila ma. ,,Ahoj." Odzdravila som jej. ,,Tak ako ide ozdobovanie stromčeka Nial?" opýtala sa McGonagalka profesora. ,,Už sme hotoví." Odpovedal jej. ,,Myslím, že tomu niečo chýba." Povedala som zamyslene. ,,Chýba? Veď je dokonalý." Povedal jeden chlapec z Bystrohlavu. Podišla som bližšie k stromčeku. Usmiala som sa. ,,Už to mám."



Povedala som a luskla som prstami. Stromček bol zaraz ligotavý a miestami zasnežený snehom. Samozrejme čarovným snehom upraveným tak, aby sa neroztopil. ,,Waw!" povedal niekto. ,,Super!" povedal pochvalne ten chlapec. ,,Výborne slečna Angelová!" zvolal nadšene profesor. ,,Casion, mohla by si takto ozdobiť všetky stromčeky?" opýtala sa McGonagalka. ,,Samozrejme." Povedala som. Tentoraz som však luskla prstami na oboch rukách.



Všetky stromčeky teraz boli zasnežené. Každý však mal sneh vo farbách jednej z fakúlt.


Po tom ako sme dozdobili veľkú sieň som sa pobrala do knižnice. Tam som strávila dve či tri hodiny. Keď som už začínala byť hladná pobrala som sa na obed.


Po výbornom obede som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť. Vonku bolo pekné počasie. Svietilo slnko a pofukoval slabý vetrík. Začala som spievať. Rada som spievala. Bolo to moje prekliatie. Zrazu začalo snežiť. Neprekvapovalo ma to.


......................................................................................................................................................


,,Zasa spieva." Pomyslel si Harry. Stál len pár metrov za ňou. Zrazu začalo snežiť. Túto pieseň Harry poznal veľmi dobre. Spieva ju dievča a chlapec. Počul ju už veľa krát, ale nikdy nie tak pekne zaspievanú. Aj on ju vedel spievať. Vlastne hovorí sa, že ju vie zaspievať takmer dokonale. ,,Čo keby som si aj ja zaspieval?" napadlo ho. ,,A prečo by nie." Povedal si v duchu. Prišla tá časť piesne kde nastupuje spev chlapca spolu zo spevom dievčaťa. A tak som začal spievať.


......................................................................................................................................................


Strhla som sa. Niekto spieval chlapčenský hlas. Otočila som sa. Za mnou stál Harry. A spieval. Podišla som k nemu bližšie. ,,Odkedy vie on spievať?" pýtala som sa sama seba. Pieseň sa skončila. ,,Ty vieš spievať?" opýtala som sa prekvapene. ,,No tak trochu." Odpovedal mi Harry. ,,Zaspieval si to dokonale. To nedokáže takmer nikto." Povedala som pochvalne. ,,Vďaka." Povedal s úsmevom Harry. ,,No tak ja už pôjdem." Povedala som. ,,Potom sa uvidíme." Narýchlo som sa rozlúčila a vrátila som sa do hradu. Až do večera som bola v klubovni. Napísala som si úlohy a niečo som si prečítala. Večer som ako inak išla na večeru.



Po večeri som sa vrátila do klubovne. Dnes sa mi podarilo zaspať. Spala som až do desiatej. Obliekla som sa a pobrala som sa na raňajky.


,,Dobré ráno Casion!" pozdravila ma McGonagalka. ,,Mohla by si prosím ťa, prísť po raňajkách do riaditeľne?" opýtala sa ma. ,,Jasné. Budem tam." Odpovedala som. Ona odišla.


Po raňajkách som sa teda vybrala do riaditeľne. Socha strážiaca riaditeľňu ma pustila aj bez hesla. Zaklopala som a po krátkom ,,Ďalej" som vstúpila. ,,Ahoj Casion! Prosím posaď sa." Vyzvala ma riaditeľka. ,,O čo ide?" opýtala som sa, keď som už pohodlne sedela v kresle.



,,Chcela som ťa poprosiť, či by si nevymyslela nejaký program k Vianociam. Bol by po štedrovečernej večeri." Dohovorila McGonagalka a spýtavo na mňa pozrela. ,,A čo konkrétne by to malo byť?" opýtala som sa. ,,No ja neviem. Ty si na takéto veci expert." Odpovedala mi. ,,Dobre. Môžem niečo skúsiť pripraviť. " odpovedala som jej s úsmevom. ,,A na Silvester tiež?" opýtala som sa zvedavo. ,,Ako chceš. Ale bolo by dobré, keby sme mali niečo aj na Silvester." Povedala riaditeľka. ,,Dobre. Niečo vymyslím." Povedala som a vyšla som z riaditeľne. Vrátila som sa do klubovne. Vytiahla som si poznámkový blok a brko a začala som rozmýšľať čo by sa tak hodilo na vianočnú oslavu. Prešla hodina a ja som mala napísaných toľko nápadov, že som tomu sama neverila.


Rozhodla som sa, že nepoužijem všetky. Niektoré na Silvester a niektoré na Vienoce. ,,Mohla by som použiť aj nejaké tie elixíry." napadlo ma. Vstala som a vydala som sa do knižnice. Po chvíľke hľadania som našla skvelú knihu ,,Zábavné elixíry". ,,Skvelé toto sa mi hodí." Pomyslela som si. Celé doobedie som strávila vyberaním vhodných elixírov a zaklínadiel. Tiež som sa rozhodla, že použijem aj niektoré veci zakúpené v Zonka. Vetšinu z nich použijem na Silvestra, ale niektoré aj na Vienoce.


Po obede som sa pustila do varenia elixírov. McGonagalka mi dala všetky potrebné prísady. Niektoré elixíry boli poriadne zložité, ale hodne som si od nich sľubovala. Všetky elixíry som varila v núdzovej miestnosti.


Večer, keď som už mala všetky elixíry hotové som sa vrátila do klubovne. Na večeri som nebola. Len som si cestou do klubovne vzala zo siene jeden koláč. Ten však bol začarovaná tak, že som po ňom už nebola hladná.



Bola som unavené a tak som si hneď ľahla do postele. Zobudila som sa okolo polnoci. Nebola som už unavená a spať sa mi nechcelo. ,,V poslednom čase trpím poruchami spánku." Pomyslela som si. Mávnutím prútika som mala na sebe normálne oblečenie. Čiže tepláky, tričko a na nohách obuté činy. Vybrala som sa na zvyčajnú nočnú prechádzku po hrade.


Tentoraz ma moje nohy zaviedli do astronomickej veže. Potichu som otvorila dvere veže a vošla som dnu. Ocitla som sa zasneženom priestore, kde zvyčajne mávame astronómiu. Nebola som však sama. Niekto ma predbehol. Bol to Harry. Sedel chrbtom k dverám ktorými som prišla. Sedel na zemi a pozoroval nočnú oblohu. Pomaly som sa k nemu priblížila. ,,Zdá sa, že si ma nevšimol." Pomyslela som si.


......................................................................................................................................................


Sedel som na vrchu astronomickej veže a pozoroval som hviezdy. ,,Sedím tu už dosť dlho." Pomyslel som si. V tom som začul kroky. ,,Asi sa mi to iba zdalo." Povedal som si v duchu. Pocítil som slabý závan vzduchu. Niekto sa posadil vedľa mňa. Pomaly som otočil hlavu. Vedľa mňa sedela Casion. Znova som mal ten pocit ako vtedy, keď som ju videl sedieť na podokenici okna. Vyzerala ako zo sna. Taká krehká, ža aj te najmenší závan by ju mohol zničiť. Bola len v tričku. ,,Musí jej byť hrozná zima. Veď je niekoľko stupňov pod nulou." Pomyslel som si. Sedeli sme tam bez slova.


......................................................................................................................................................


Sedela som vedľa neho. Ani jeden z nás nič nehovoril. Už pred niekoľkými dňami som si zaumienila, že mu poviem čo k nemu cítim. ,,Mám to urobiť? Váhala som. ,,Sám predsa povedal, že nemôžeme byť spolu. On je profesor a ja jeho študentka. Mohli by ho vyhodiť." Premýšľala som.





,,Nie je ti zima?" opýtal som sa. Pozrela sa na mňa. Ústa mala od zimy až fialové a triaslo ju. Usmiala sa a povedala ,,Bolo aj horšie.". Vyzliekol som si svoj habit a podal som jej ho. ,,Na obleč si ho. Bude ti teplejšie." Povedal som. ,,Nie to predsa nemôžem. Potom bude zima tebe." Oponovala mi. ,,Ale nebude. Obleč si ho!" povedal som. Ona si ho vzala a obliekla si ho.


......................................................................................................................................................


Obliekla som si jeho habit. ,,Vďaka." Poďakovala som sa. ,,Nemáš zač." odpovedal mi a usmial sa. ,,Čo tu vlastne robíš?" spýtala som sa ho. ,,Pozerám sa na hviezdy." Odpovedal mi. ,,A čo tu robíš ty?" opýtal sa pre zmenu on. ,,Pozerám sa na hviezdy." Odpovedala som mu s úsmevom. V tej chvíli som sa rozhodla. Prišiel čas povedať mu pravdu. ,,Harry, viem, že si vtedy povedal, že je to naposledy, ale až toto bude naposledy." Povedala som. Chytila som ho za krk a nežne som ho pobozkala. Odtiahla som sa a pozrela som sa mu do očí. ,,Milujem ťa." Povedala som mu.


......................................................................................................................................................


Nežne ma pobozkala a potom povedala ,,Milujem ťa." Neveril som vlastným ušiam. Pozeral som na ňu neschopný slova. Ona rýchlo vstala. Zhodila zo seba môj habit a zmizla v dverách veže skôr, ako som stihol niečo povedať. Pomaly som sa postavil a zdvihol som svoj habit. Pobral som sa do svojho bytu. Stále som tomu nemohol uveriť. V ušiach mi zneli jediné slová ,,Milujem ťa." Ešte stále som cítil na perách ten sladký bozk, ktorí mi dala.


......................................................................................................................................................


Rýchlo som vbehla do klubovne. Vošla som do izby. Na tvári mi hral úsmev. Ľahla som si do postele a zaspala som.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) Betsy Bestel Uchiha→ your friend =) | Web | 20. dubna 2009 v 19:26 | Reagovat

waaaa ja chcem ďalší diel!!!prosim prosim prosiiim, to je take uzastne!!!

2 Casion Casion | Web | 27. května 2009 v 17:35 | Reagovat

[1]: som rada že sa ti to pačí  :-D  :-D  :-D

3 Hypotéka Hypotéka | Web | 15. září 2012 v 7:17 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Fancluby: